Takmer po roku sme sa 5. decembra opäť vrátili do Divadla Andreja Bagara v Nitre. Predvianočná atmosféra pred divadlom bola kontrastom s atmosférou v divadle. Názov divadelnej hry v prvom momente navádzal na svadbu, kedy sa ľudia tešia, ľúbia a zabávajú. Druhá časť nadpisu však upozorňuje na možnosť niečoho nepríjemného, ba až zlého. Boli sme zvedaví a v napätí. Čo teda uvidíme? Radosť či žiaľ? Kládli sme si otázku.

Divák ešte prv ako sa začalo predstavenie, sa po vstupe do štúdia ocitol v prostredí, ktoré evokuje obdobie z roku 1942, teda Slovenský štát. Okolité steny boli polepené plagátmi s dobovými protižidovskými heslami, vyjadrujúcimi nenávisť k nim. Aj scéna zaujala každého. Pomocou posuvných stolov sa vytváralo nielen mesto s uličkami, ale aj miestnosti, v ktorých sa odohrával obyčajný život obyčajných ľudí s nálepkou židia. A obecenstvo, teda my, sme boli usadení okolo „mestečka“ a vtiahnutí do udalostí na scéne.

Predstavenie nám dalo odpovede na naše otázky. Bolo tam viac žiaľu a utrpenia ako radosti. Inscenácia odhalila život, tradície, pravidlá a vzťahy vo vnútri židovskej komunity. Príbeh hovoril o neľudských zákonoch, o spoločnosti, ktorá dopustila poníženie človeka. Každá postava tejto hry osobitne i spolu prežívali stratu vysnívaného života. Hlavnou postavou bola Lizele, stará dievka, ale veselé židovské stvorenie. Nechcela pripustiť možnosť konca života, keď sa konečne môže splniť jej dievčenský sen o vydaji a svadobných šatách. Ona a ostatní urobili aj nemožné, aby zachránili svoju česť či holý život.

Tragický záver, náznakovo vyjadrený vyzliekaním kabátov s prázdnymi miestami po žltých  hviezdach a odchodom do zákulisia, presvedčivo vyjadruje neúprosný osud židovského obyvateľstva.

 A my, diváci, sme mali zimomriavky na tele , smutný výraz v tvári a vlhké oči od dojatia a ľútosti. Zostáva nám len veriť, že sa takáto doba už nikdy nevráti. Opäť sa mi potvrdilo, že je dôležité a potrebné mladým ľuďom poukázať na toto desivé obdobie v našej histórii i návštevou divadla.

A vy, milí deviataci či ôsmaci, si zaslúžite pochvalu za slušné správanie.

FOTOALBUM                                                              Mgr. Vlasta Popelková