Počas novembrových dní sa ôsmaci a deviataci zúčastnili dvoch fyzikálnych exkurzií. Ȏsmaci plní očakávaní sa vrhli do Domu zrkadiel v Bojniciach, kde na nich čakalo bludisko zo zrkadiel a skiel. Po pár narazených čelách sa im podarilo nájsť miestnosť s krivými zrkadlami, kde si mohli overiť aktuálne informácie z hodín fyziky. Okrem dutých, vypuklých a rovinných zrkadiel našli aj zrkadlá deformujúce ich telá, z čoho mali veľkú zábavu. Čím znetvorenejšieho spolužiaka uvideli, tým väčší zážitok. Jedna skupina sa v bludisku tak zamotala, že miestnosť uprostred našli asi 5x, ale východ ani raz. Až kým ich neprišli „vyslobodiť“ spolužiaci.

O týždeň neskôr si žiaci 8.B a 9.C urobili výlet do Brna. Na hraniciach videli smutnú realitu s migrantami, na ktorých rýchlo zabudli, len čo uvideli VIDA SCIENCE centrum. Vo vnútri ich na ploche 4600 m² čakalo skoro 180 interaktívnych exponátov zameraných na planéty, civilizácie, človeka a mikrosvet. Všetkých exponátov sa mohli dotýkať, mohli skúšať v praxi to, čo sa na hodinách biológie, chémie, geografie, matematiky a predovšetkým fyziky naučili teoreticky. Mohli objavovať, baviť sa, učiť sa hrou a predovšetkým poznávať základné princípy prírodných javov. Odpálili vodíkovú raketu, zmrazili vlastný tieň, zažili zemetrasenie, rozpútali tornádo, znovuobjavili Pytagorovu vetu, zalietali si ako kozmonauti v rakete, ovládli prírodné živly, na vlastnej koži odskúšali účinky gravitácie, odstredivej sily, ozveny... a mnoho iných vecí.

Z prírodných javov si odskočili do minulosti. Pod „Zelným trhem“ na nich čakala hodina dejepisu. V podzemnom labyrinte vytvorenom z pivníc starobylých domov dostali lekcie „prežitia v stredoveku“. Dozvedeli sa, ako ľudia žili v tom období, aké boli ich hygienické návyky, ako a prečo sa šírili epidémie moru, ako sa v minulosti pochovávali ľudia, ako uchovávali potraviny, keď neboli chladničky, mrazničky, ako si svietili, aké potraviny si v tej dobe dovážali zo zahraničia, čo sa u nás pestovalo a chovalo, ako a za čo sa v tej dobe trestali ľudia, čo mali na starosti deti v ich veku a podobne. Aj keď boli naši žiaci počas exkurzie veľmi dobrí, lektorka niektorých z nich postavila na pranier, niektorí sa ocitli v klietke hanby a niektorí mali nasadenú masku hanby. Na konci prehliadky nás vystrašila hraběnka, ktorá žila v dome, pod ktorým sme prehliadku končili. Pani učiteľke padla na nohu sekera, ktorá bola pred tým riadne zaseknutá v penke, minimálne 60 cm od nej. Keďže sa nám hraběnka „ukázala“, pani lektorka nám o nej porozprávala zaujímavé veci aj mimo predpripravených prednášok. Pri východe sa deti mohli dotknúť „zadku“ jedného zo zamurovaných hraběnkiných milencov – dievčatá preto, aby boli také krásne a bohaté ako ona, chlapci aby zomreli rukou iného človeka tak, ako mnohí hraběnkiní milenci.

Poslednou zastávkou v Brne bola kostnica, druhá najväčšia po tej parížskej. Na tomto pietnom mieste mohli žiaci vidieť množstvo pozostatkov ľudí, ktorí zomreli v stredoveku počas morovej epidémie. Prednáška z dejepisu tu bola zavŕšená a žiaci sa mohli plní dojmov vrátiť domov.

FOTOALBUM                                                   Mgr. Zuzana Elischerová